Na „kafe“ s obyčajným dedinským farárom Karolom

Lifenet a Komisia pre mládež ti prinášajú rozhovor s kňazom, ktorému horí srdce pre službu mladým a toto svoje poslanie napĺňa ako kňaz pre mládež v Žilinskej diecéze. Zápis z pokecu pri kávičke pre nás pripravila Anežka Kadašová.

Ešte predtým ako sa zahryzneš do rozhovoru, prosím žehnaj tomuto kňazovi (každý náš duchovný pastier veľmi potrebuje modlitebnú podporu svojich ovečiek). Príjemné čítanie !

Otec Karol ako sa máte?

Keď sa opýtate ženy ako sa má, začne hovoriť o vzťahoch. Keď sa opýtate muža, hovorí o práci. Takže pracovne.

Máte toho teraz viac: vediete farnosť na Zákopčí, ste zodpovedný za zriadenie diecézneho centra  pre mládež

 a pop

ri tom ste stále kňaz zodpovedný za mládež žilinskej diecézy, PKT, DAŠ, Líderšípy… Ako to časovo zvládate?

Tiež sa tomu čudujem. Je to náročné. Riadim si to tak, aby som sa nezbláznil a na druhej strane nevyhorel. Aby som všetko čo robím robil zodpovedne, poriadne a dobre. Je to pre mňa ťažký čas, skúška viery, skúška mojich silných aj slabých stránok.

Dokážete si selektovať čas a riadiť ho tak, aby ste mali aj dosť času na oddych, osobnú modlitbu alebo to býva problém?

Bez toho by som tu už asi nebol.

Osobnú modlitbu teda pokladáte za dôležitú?

To je kľúčová vec. Bez toho by som tu už asi nebol a všetko zabalil.

A akú modlitbu vy preferujete?

Tak je to modlitba Cirkvi (breviár), ktorú sa modlím denne, a potom osobná modlitba alebo v tichosti pred Pánom.

A ako sa Vám páči byť „obyčajným dedinským farárom“? Je to niečo iné alebo nové? Prekvapuje Vás v niečom život vo farnosti?

Tak to som chcel 😀 . Bol som kaplánom väčšinou v mestských farnostiach, kde bolo viac ľudí a viac možností. Práca na dedine je iná. Tam toľko aktívnych farníkov nie je. Niekedy mám pocit ako keby doslova „skapal pes“. Ale stojí to na ľuďoch. Ja ich nemôžem suplovať – suplovať laikov a ich službu v Cirkvi. Myslím si, že postupne prídu na to, aspoň čo sa mojej farnosti týka, že majú otvorené dvere. Je toľko možností a veľké spektrum služieb, že to nemusí byť len o tom že: „Farárko urob.“ Ale o tom, že farár povie: „Nech sa páči.“ Ja tie dvere s radosťou otvorím.

Viete byť prísny aj kritický k svojim farníkom, otvorený úprimne čokoľvek vytknúť, keď je to potrebné alebo je medzi Vami a farníkmi pomyselná „priepasť“?

Máme si hovoriť pravdu a napomínať sa v láske. Asi to je dôležité, keď niečo nie je tak, ako by malo byť, tak napomenúť. Nie tvrdo, ale tak, aby to tých ľudí vyrušilo z nejakej pohodlnosti, komfortu alebo falošných vecí, ktoré si držia. A musí to byť takou mierou a takým spôsobom, aby to skôr ľudí povzbudilo a nie urazilo alebo ublížilo. Možno som niekedy dosť priamy. Asi som. Lebo všade počúvam, že sa ma boja a neviem prečo :D, keď som nič také nepovedal. Zase, keď sa bavia deti v kostole, tak nebudem ticho. Asi musím povedať, že majú mať nejakú hranicu. Ale mám taký pocit, že sú všetci precitlivení na svoje deti. Nedajbože, aby človek trošku napomenul a už je zle.

Čo sa týka tých detí, Vy učíte tiež náboženstvo v škole. Aké to je vyučovať menšie deti?

Všetci sa na deti sťažujú, aké sú na hodinách neposlušné a ako vyrušujú, ale ja sa nemôžem na nič sťažovať. Keď som ja v triede sedia tichučko, pekne počúvajú a robíme si čo máme robiť.

Aký najväčší problém vidíte u mladých v nasledovaní Boha?

Ťažká otázka. Čo bolo pred piatimi rokmi dnes už neplatí. Asi vnútorná nestabilita. Nedokážu vytrvať vo svojom osobnom rozhodnutí a všetko je chvíľkové. Ak sa pre niečo nadchnú a má to prerásť do vernosti, tak to nevedia ustáť. Možno aj začnú, nadchnú sa na nejakej duchovnej obnove ale potom nič. Vidím to aj v rodine. Často je tam nestabilita. Rodičia vystriedajú partnerov a podobne… A keď mladí nevidia základ, nemajú stabilitu a bezpečie, všetko je také neisté a pridá sa to k tomu ich veku, kedy sú takí rozhádaní a hľadajú sa, tak potom je to problém. Nevedia si uložiť hodnoty a nevedia čo chcú. Naozaj žijú len pre tento okamih a nevidia, čo ten okamih prinesie. Čo ich zaujíma je len pocit.

Zrejme je to asi z toho sveta, ktorý je príliš pôžitkársky.

Neviem či to je celkom z toho, to je asi tiež iba následok. Príčina je v niečom inom. A to v tom, že sú naštrbené tradičné istoty, že mám otca, mamu, zrelú rodinu v ktorej vyrastám, je to rodina ktorá mi dá emočné naplnenie, pripraví ma na život, pomáha mi rozvíjať schopnosti, talenty. Taktiež podpora čo sa týka budúcnosti, keď mám talent a schopnosti, aby som sa vzdelával v tejto oblasti, získam dobré skúsenosti, budem mať dobrú prácu, ktorá ma baví, rozvíja moju osobnosť, nie len prácu, ktorá ma živí. Čiže neistota je vytvorená mentalitou a civilizáciou v ktorej žijeme. Nestabilita vo vzťahoch, rozhodnutiach, emočnom svete, profesií, duchovnom živote. Žiaľ často sa nedá hovoriť o vernosti. Neviem, čo sa musí stať, aby to s nami zatriaslo a aby sme sa vrátili k tradičným hodnotám. Či príde iná mentalita, iná kultúra alebo islamský svet premení Európu. Ťažko povedať. Oni si zachovali svoje tradície a hodnoty a to môže hýbať týmto svetom, pretože to zabezpečuje životaschopnosť.

To znamená, že za základ považujete udržanie si tradície?

Nehovorím o stereotypoch, ale o tradičných hodnotách, ktoré vyplývajú aj z kresťanstva. Čiže som konzervatívny. V tom vidím cestu. Nie v liberalizme.

Ste konzervatívny a chodíte na Godzone tour. Ako to je možné? 😀

A čo je Godzone liberálny?

Nie je liberálny, ale často majú ľudia pohľad zastretý či kritický. Skúste povedať prečo je Godzone projekt dobrým pre mladých a prečo má základy v Katolíckej cirkvi.

Je efektívny. Odpovedá na znamenia čias. Vidí, čím je mladý človek osloviteľný – cez pohyb, tanec, hudbu, emócie. Takže nemôžeme k mladým prichádzať s nejakou náukou, traktátmi, vyučovaniami alebo vecami, ktoré sú v opozícií. To znamená, že ich nemôžeme zavrieť do miestnosti, rozkázať aby boli 2 hodiny ticho a počúvali Boha. Oni počúvajú Boha cez pohyb, hudbu, emócie. Alebo inak povedané, musíme ísť k tým studniam a pozerať sa na nich na takých, akí sú. Treba nájsť studne, ku ktorým prichádzajú. Ak to neurobíme my, urobí to niekto iný. A potom bude problém. Tak preto je Godzone populárny a príťažlivý pre mladých. A čo urobia starší? Povedia: „Staré víno je najlepšie.“ Ale Ježiš hovorí: „Staré víno do starých mechov, nové víno do nových mechov.“ Keď dáme nové víno do starých mechov, všetko vyjde nazmar. Takže tí, ktorí tento projekt nepoznajú, alebo nechcú spoznať hlbšie, tak sa ho budú báť. Ale vyvodiť nejaké závery len na základe nejakých domnienok, predsudkov, pretože niekto povedal… Som zvedavý, koľkí z tých, ktorí sú v takej strašnej opozícií viac vstúpili do tohto projektu nejakým spôsobom, či už sa osobne zúčastnili, alebo mali via

c možnosť vniknúť dovnútra. Potom je to len na základe konšpirácií a domýšľavosti, čo by bolo keby… Ale toto má určite svoje pozadie. Do opozície vstupuje diabol, ktorý sa nejakým spôsobom snaží naštrbiť jednotu, spôsobiť neistotu… ako vždy. Nič nové sa nedeje.

Čoho sa diabol bojí? Čo by mali mladí robiť, aby dokázali proti nemu bojovať?

Bojí sa Cirkvi, bojí sa Panny Márie, bojí sa Svätých a každého, kto prekukne jeho taktiku. Tých, ktorí si v sebe uvedomia: „Kto som a kto je môj Boh.“ Vtedy diabol začne strácať moc. Keď začnem žiť svoju katolícku identitu a keď viem, kto je môj Boh. Treba mať osobný vzťah s Bohom a žiť krstnú identitu: som boží syn, božia dcéra.

Teraz trošku o Vás. Hovorí sa o Vás, že ste vášnivý kávičkár. Čo by dobrá káva mala spĺňať a akú kávičku preferujete?

Haha. Až taký vášnivý nie J. Najlepšia káva je tá, ktorá ti chutí. Ale sú určité kritériá, na základe ktorých sa dá hodnotiť kvalita kávy. Kultúra kávy je veľká, ale naneštastie z nej bohatnú obchodníci a nie pestovatelia a spracovávatelia. A preto sa snažím kupovať si kávu od predajcov, ktorí ju nakupujú priamo od jednoduchých chudobných pestovateľov. Ja mám rád kávy, ktoré sú aromatické, voňavé a ktoré vyprovokujú chuťové poháriky. Určite preferujem čisté Arabiky. A záleží, akú mám náladu. Niekedy si dám výraznejšiu ovocnejšiu, „kyslejšiu“ z Afriky, aj keď to nie je „kyslosť“ ale ovocnosť, keďže káva je ovocie. A niekedy si dám niečo z juhoamerických, ktoré sú menej ovocné a sú chuťovo jemnejšie.

Mliečko si dávate do kávy?

Nikdy v živote! Určite nie. Ja mám rád čisté chute.

A okrem kvalitnej osobnej modlitby, času s Pánom a sedenia pri kávičke; čo Vám vie urobiť radosť a rozptýliť Vás v krušných chvíľach?

Oddýchnem si jednoznačne na horách. Či v lete, v zime, na jar alebo na jeseň. Potom aj športy, ktoré súvisia s horami. Horská cyklistika, lezenie, turistika a v zime skialpinizmus.

Nie je to nebezpečné?

Tak dobrodružstvo patrí k identite muža.

Je niečo, čo by ste ešte mladým a čitateľom Lifenetu chceli odkázať?

Nech nám Boh požehná zápas o mladú generáciu a Božie kráľovstvo pre mladú generáciu a nech nám dá večný život, ale nie hneď 😀

2018-12-18T16:56:06+00:00