Peťo a Katka Kadašiovci sú jednými z tých ľudí, pri ktorých pookrejete na tele i na duši. Ich slová, smiech, prijímajúce srdcia. Odchádzate od nich s túžbou čerpať zo Živej vody, tak ako aj oni čerpajú. A tak pevne verím, že po prečítaní ich slov budete mať Živej vody za krhlu. A keďže je po Veľkej noci, tak hádam aj za dve .
Manželia Kadašiovci žijú v Strečne spolu so svojimi dvoma deťúrencami Tobiaskom a nedávno narodenou Sárkou. Popri rodičovských a manželských povinnostiach sa aktívne venujú službe a ako sami dodávajú s humorom: „A áno, ešte stále dokončujeme popritom aj dom .“
Katka: „Neviem si predstaviť, že by som mala utekať…“
Posledné dva mesiace žije svet s vedomím vojny, ktorá je hneď za našimi hranicami. Túto smutnú skutočnosť si uvedomujú aj Katka s Peťom a snažia sa byť nápomocní aj napriek svojim starostiam a povinnostiam: „Dosť teraz žijeme Ukrajinou. Peťo bol aj fyzicky pomôcť v Camp Žilina, ja sa skôr zapájam modlitebne. Žijeme tým možno aj preto, že si vieme reálne premietnuť, akoby sme to prežívali my. Neviem si predstaviť, že by som teraz mala utekať s deťmi a Peter by mal ostať bojovať.“
Už dlhšie žijú aj výchovou a rodičovstvom. Ako by Peter povedal: „Žijeme deťmi. Snažíme sa s Katkou modliť aj za správne rozhodnutia a riešime aj správnu výchovu. Stretávame sa aj s inými manželmi, a tak si takto navzájom pomáhame a povzbudzujeme sa.“

Hľadajte Božie kráľovstvo
Pred pár rokmi si Peťo a Katka povedali svoje “áno“ pred Pánom a on si ich od začiatku viedol svojim Slovom, o ktoré sa opierajú: „S Katkou žijeme jedným veršom, ktorý máme aj na obrúčkach: Hľadajte teda najskôr Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Vnímam, že toto Slovo máme tak žiť celý život a vždy sa nám aj potvrdilo v rôznych situáciách. Pán nám ho neustále pripomína.“
Katka, ako matka dvoch detí, má viacero státí z Písma, ktoré ju vedia povzbudiť. No ako sa sama smeje, každý deň si pripomína jeden: „Čo si opakujem veľakrát počas dňa je, že čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili. A to si opakujem, veru, často :D. Hovorím si to, keď sa mi niečo nechce, som frustrovaná alebo keď chce niekto s niečím pomôcť. A vždy ma to vie tak povzbudiť a nakopnúť.“
Počas tohto obdobia si Kadašiovci pripomínajú aj verš o pšeničnom zrne, ktoré ak nepadne do zeme a neodumrie, tak ostane samo, no ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Týmto žijú celé tohtoročné pôstné obdobie a je takým ich pôstnym citátom, ktorý sa ich dotýka a spája sa im aj so samotnou Ukrajinou.
Ako to začalo…
Na otázku, že kedy približne začalo vznikať spoločenstvo v Strečne, Peťo s radosťou odpovedal: „Ty vole! To chceš akože rok?:D“ No po dlhšom uvažovaní sme sa dopátrali aj s Katkou k tomu, že to bude tak 10 rokov dozadu.
„Všetko sa to začalo naším spevokolom a kamarátkou Aničkou, ktorá práve absolovala DAŠ. Pripravila si vtedy pre nás stretká, v rámci absolventskej “praxe”, a zapáčilo sa nám to. Postupne sa to uchytilo a začali sme sa stretávať a neskôr z toho vzišlo spoločenstvo.“
Ako každé spoločenstvo, aj to v Strečne zo začiatku nemalo pevný cieľ. Ani svoju víziu ešte nevedeli pevne zovrieť a zosúladiť dokopy. Vedeli len to, že chcú svojím životom ukazovať a prinášať Božie kráľovstvo medzi mladých. Neskôr sa dopracovali k tomu, že chcú ukazovať mladým hodnotu spoločenstva.

Stojí to za to!
Ako to už býva, postupom rokov veľa ľudí prichádzalo aj odchádzalo. Momentálne prešlo spoločenstvo v Strečne transformáciou v dôsledku toho, že veľa ľudí vstúpilo do manželstva. Pribudlo teda zopár manželských párov a veľa ľudí sa aj odsťahovalo. Peter vníma, že sa majú aktuálne viac zamerať na vzťahy medzi sebou a vízia, ktorú mali na začiatku, asi nie je na tento čas úplne aktuálna.
„Napriek všetkému si hovorím, že ešte stále máme čo ponúknuť ľuďom. Stále mi horí srdce za tým, aby sme ukazovali hodnotu spoločenstva a som presvedčený, že to je veľmi dôležité. Túžim po tom, aby sme svojim životom svedčili, že spoločenstvo stojí za to.“
PKT a DAŠ
Peter s Katkou a spoločenstvom vedú už po druhýkrát PKT a DAŠku. Napriek tomu, že aktuálna PKT a DAŠka sa kvôli pandémii tiahne už tretí rok, nevzdávajú to. Dôverujú aj v tomto Bohu a ako Peťo hovorí: „Riadime sa naším citátikom .“
Pred začatím a vstúpením do tejto služby po druhýkrát, podstúpili manželia Kadašiovci aj osobnú formáciu vo forme LAŠky. Tá im priniesla množstvo nových priateľstiev, z ktorých čerpajú dodnes.
Na svoj prvý ročník služby PKT a DAŠky išli s nadšením. Pre Katku je obzvlášť toto obdobie srdcu blízke a spomína naň s radosťou: „Tento ročník PKT a DAŠky bol pre naše spoločenstvo utužujúcim, čo sa týka vzťahov. Ja osobne mám na toto obdobie veľmi pekné spomienky, ktoré sa spájajú aj so vzťahom s Peťom. Na začiatku PKT sme začali spolu chodiť, na konci sme sa zasnúbili a na konci DAŠky sme sa vzali.“

Výchova detí a služba
Viacerí mladí manželia sa po narodení detí častokrát, žiaľ, vzdajú služby. Peťo s Katkou ale toto nechceli.
„Z LAŠky sme si zobrali jedno krásne povzbudenie. Jeden manželský pár nás povzbudil svedectvom, že oni sa nerozhodli odísť zo služby kvôli tomu, že majú deti. Mali skúsenosť, že ak sa manželia takto rozhodnú, väčšinou sa už do služby nevrátia. A druhá vec bola to, že aj ja s Katkou som chcel, aby naše deti boli zvyknuté neostávať len vo svojom komforte a že nebudú mať stále na ružiach ustlané. Chcel som, aby už teraz vnímali službu. To je moja výchovná metóda ! “
Pre Katku bola a je služba počas materstva aj istým spôsobom socializácie ako mamičky. Vníma, že to nie je také ťažké, ako sa to môže na prvý pohľad zdať. Bolo to skôr o takom jej nastavení, že to bude dobré, a že keď má dieťa pri sebe matku, tak to je všetko čo potrebuje a je spokojné. Obaja s Peťom sú vďační aj za dobré vzory v podobe krstných rodičov svojich detí.
Čo chýba tomuto svetu?
Katka: „Mám pocit, že tým, že sú ľudia preinformovaní, sa vytráca z ich sŕdc múdrosť a pravda. A keď sa pozriem tak hlbšie, vytráca sa láska, porozumenie a prijatie.“
Peter: „Bázeň pred Bohom. Mám pocit, že ľudia už nepotrebujú Boha, pretože si myslia, že všetko majú. Dúfal som v to, že keď prišla pandémia, tak si ľudia začnú uvedomovať zmysel života a teraz uvažujem, či to bola pre nás vlastne dostatočne veľká kríza. Možno práve teraz s príchodom vojny si to ľudia uvedomia. Chceme až priveľa instantných vecí, ale akonáhle sa od nás vyžaduje záväzok, utekáme od toho, nechceme to.“
Odkaz mladým…
„Keby sme odkázali mladým, aby si hľadali spoločenstvo, asi by to ani nebol odkaz. Tak odkazujeme, aby sa nebáli obety alebo záväzku. Nebáť sa vecí, ktoré sú náročné, ťažké a vecí, ktoré niečo stoja. Pretože mať spoločenstvo je náročné, ale určite to stojí za to ho mať.“