Viete, kde sa nachádza Skalité? „To je hneď vedľa dediny Čierne, v ktorej žijú taktiež dobrí ľudia,“ (smiech) poznamenal líder spoločenstva Horizont, Milan Majchrák. Milan vedie spoločenstvo už nejaký ten rok, a okrem toho aktívne pomáha vo farnosti aj v diecéze. Momentálne býva v Žiline, kde pracuje ako programátor.
Išiel by som do toho opäť…
Základňa spoločenstva Horizont je v Skalitom, no v súčasnosti sa pomaličky rozrastá a tvoria ho ľudia nielen zo Skalitého, ale aj z Čierneho, zo Svrčinovca, z Krásna a aj zo Žiliny. Túžba založiť spoločenstvo sa stala skutočnosťou pred 6 rokmi.
„Na začiatku spoločenstva bola moja túžba mať plnohodnotný život s Ježišom, no vedel som, že toto nechcem žiť sám a chcel som mať okolo seba ľudí, ktorí majú rovnakú túžbu. Netvrdím, že život bez spoločenstva nie je plnohodnotný, ale chcel som zdieľať svoju túžbu aj s inými ľuďmi.“
Ako sám hovorí, spoločenstvo je istým spôsobom aj utrpenie, no nie v negatívnom slova zmysle. „Žiť v spoločenstve a zdieľať svoje pocity je častokrát ťažké. Je to priestor, kde sa vytvára ten správny tlak, v ktorom môžem porásť a posúvať sa vpred. Spoločenstvo ma učí správne pristupovať k zodpovednosti, učí ma vytrvalosti a prekonávaniu strachu ísť do nových vecí. Spoločenstvo ma vždy posúvalo, posúva a verím, že aj bude posúvať vpred. Ak by som sa mal rozhodnúť pre spoločenstvo znova, šiel by som do toho opäť.

Čím sa kŕmiš ty?
Milan ako líder spoločenstva okrem vedenia aj aktívne pomáha v iných službách vo farnosti aj v diecéze. Navzdory tomu, že by si človek myslel, že nestíha a má toho nad hlavu, tvrdí, že toho nemá veľa.
„Nemyslím si, že mám toho veľa. Pred stovkami rokov, mali ľudia toho omnoho viac. Dôležité je to, ako sa postavíme k tomu, čo nám je zverené. Vnímam to aj na sebe. Počas tohtoročného Adventu som si dal pôst od sociálnych sietí a odrazu som stíhal toho oveľa viac. S väčšou chuťou som slúžil, venoval sa spoločenstvu a prebúdzala sa vo mne túžba viac sa modliť a stretávať sa s ľuďmi osobne.“
Veľkým svedectvom je Milanovi aj samotný pápež František. Napriek svojmu vysokému veku a všetkým povinnostiam, ktoré má, nešíri znechutenie, ale radosť a lásku. Milan si berie z neho príklad – úprimne sa tešiť zo svojej služby, aj keď je to niekedy náročné.
Nechuť byť v spoločenstve, aktívne pomáhať vo farnosti alebo si vziať niečo na zodpovednosť je často podmienené tým, že trávime podstatne viac času pri tom, čo je nám pohodlnejšie a nevyžaduje to od nás zodpovednosť.
„Častokrát sa kŕmim nepodstatnými a prázdnymi vecami na FB, IG, pozerám seriály, filmy… Netvrdím, že pozerať seriály, filmy, FB a IG je zlé, ale keď trávim podstatne viac času pri týchto veciach, je samozrejmé, že mám nechuť robiť niečo, čo vyžaduje odo mňa zodpovednosť a výkon. Vnímam to tak aj na sebe, že musím niektoré veci viac obmedzovať a filtrovať veci, ktoré mi prospievajú a ktoré nie. Potrebujem sa kŕmiť dobrými vecami.“
Výhovorka, že svet potrebuje, aby boli kresťania na FB
Evanjelizácia na sociálnych sieťach sa stáva stále viac aktuálnejšou témou a medzi mladými kresťanmi veľmi rozšírený spôsob, ako oslovovať ďalších mladých ľudí. Čoraz viac vzniká množstvo účtov a stránok, ktoré evanjelizujú a prinášajú Ježiša viac do online sveta. Podľa Milana je to dobrá vec, nový spôsob ako evanjelium priniesť mladým a je za to, aby sa evanjelizovalo všade. Naráža však na jeden malý problém, ktorý nám často uniká a to, aby to, že ideme evanjelizovať na FB a IG, nebolo len výhovorkou, ako tam stráviť čas. „Je to napríklad ako s kamarátmi. Vo svojom živote mám ľudí, s ktorými mi je strašne dobre, ale viem, že nežijú život, ktorý by som chcel žiť ja. Chcem byť dobrý a vo svojej pýche si poviem, že idem s nimi tráviť čas a evanjelizovať ich, no má to často opačný efekt. Chcieť – nechcieť ma ovplyvňujú vecami, ktoré vnímam ako nie tie najsprávnejšie veci a nechávam sa nimi pohlcovať. A tak je to aj s evanjelizáciou na sociálnych sieťach. Je potrebná zrelosť a pevné rozhodnutie, že idem evanjelizovať a nie premárniť čas. Aby tá evanjelizácia nebola len našou výhovorkou ospravedlniť seba. “
Oslovovať mladú generáciu je celkom náročné. Väčšina mladých ľudí nechce žiť s Bohom, pretože sú sklamaní a myslia si, že Boh nechce plniť ich túžby, no Milan má aj na toto odpoveď: „Veľmi sa mi páči veta z jednej knihy, že Boh nie je debil. (smiech) Je to úplne jednoduchá a pravdivá veta. Predsa nám Boh nebude dávať niečo, čo by nám malo ublížiť. A potom nechcieť byť s Bohom a nechcieť tráviť s ním čas, je úplný nezmysel, keď viem, že on chce pre mňa len to dobre.“

Rozhodli sme sa platiť cenu…
Dopad pandémie je cítiť takmer vo všetkých spoločenstvách, a je tomu tak aj v spoločenstve Horizont. Milan sa snaží z tohto obdobia vyťažiť čo najviac dobrého a aj spoločenstvo sa podľa neho v mnohom posunulo. Tvrdí, že pandémia prinútila spoločenstvo byť viac efektívnejším a viac organizovanejším.
„Uvedomili sme si, o čom spoločenstvo naozaj je a prečo chceme byť spolu. Zamerali sme sa viac na Pána a na jeho vôľu s nami. Rozhodli sme sa opäť platiť cenu, ktorá je tentokrát vyššia.“
Milan si počas obdobia pandémie uvedomuje, ako veľmi sú potrebné sviatosti a Ježiš prítomný v nich. Je presvedčený, že práve časté prijímanie sviatostí mu pomáha prekonávať každodenné boje v živote a je menej náchylný na hriech. Práve kvôli obmedzeniu sviatostí si uvedomil, ako veľmi potrebujeme prijímať Ježiša.
Čo by Milan odkázal mladým ľuďom?
„Modlite sa ruženec! Keď som chcel mať spoločenstvo, veľa som sa modlil ruženec. Preto sa vytrvalo modlite za to, po čom túžite a nezostaňte len pri tom, ale aj vykročte. Presne tak, ako vykročila Panna Mária, hoci vedela, že to nebude prechádzka ružovou záhradou.“