Toto si povedal pred desiatimi rokmi spolu so svojimi priateľmi Dávid Jopčík, líder spoločenstva Chaim na Zákopčí. Okrem toho, že už desať rokov pôsobí ako líder, tento rok sa stal po druhýkrát otcom malému Teovi, z ktorého sa veľmi teší aj jeho trojročná dcérka Noemi. A tak spolu s manželkou Katkou majú o radosť doma postarané.

Navzdory tomu, že je často veľmi náročné skĺbiť  prácu, spoločenstvo, službu a rodinu dokopy, chce sa naplno venovať svojej manželke a byť dobrým otcom deťom. ,,Keď budú moje deti teenegermi, bol by som rád, keby som nebol pre nich len otec, ktorému sa budú báť povedať o rôznych veciach. Viem, že to bude veľakrát ťažké, ale v prvom rade chcem byť pri nich. Budem sa snažiť byť im otvorený možno aj za hranice vnímania, že toto by som už ako otec nemal robiť,”  vyjadruje Dávid svoju túžbu v oblasti otcovstva.

Kríza otcovstva mu nie je neznáma. Ako sám hovorí, je rád, že sa táto téma dostáva stále viac do povedomia ľudí a vníma, že je to už začiatok dobrej cesty. Má radosť z toho, že aj vo svojom okolí vidí otcov, ktorí chcú bojovať a vziať úlohu otcovstva do svojich rúk s veľkou láskou.

,,Teraz budeš rybárom ľudí…”

Farnosť Zákopčie patrí medzi tie aktívnejšie, aj keď v období korony sa táto aktivita musela, pochopiteľne, obmedziť. Sám Dávid so svojou manželkou bol do viacerých služieb zapojený.  Do obdobia dlhého lockdownu vznikali na Zákopčí detské stretká, detské omše, farské tábory a aj omše pre teenegerov. Ako líder spoločenstva Chaim sám hovorí, že možností pre mladých ľudí bolo vždy veľa. V dnešnej dobe vníma, že aj keď možnosti by boli, mladých ľudí to neláka.

,,V podstate už takáto forma pastorácie nefunguje. Nie je pre nich atraktívna a zaujímavá. Pre nich je úplne normálne, že niekto hrá na gitare alebo je víkendovka v pastoračnom centre s prespaním. Sú zvyknutí. To, čo je potrebné, je hľadať nové formy pastorácie a možno konkrétnejšie – jednou možnosťou by boli sociálne siete. K mladým ľuďom dnešnej doby je ťažké sa dostať, ale práve sociálne siete by mohli byť jednou z ciest prísť k nim.”

Dávid dáva veľký dôraz aj na prvý moment. ,,Mladí ľudia potrebujú vidieť, že kresťania sú normálni ľudia. Mali by vedieť, že naša viera je živá a že to nie je len prežitok.” Očariť mladých ľudí je podľa Dávida po korone čoraz väčšou výzvou, no netreba sa vzdávať.

Povrchnosť alebo úprimná túžba?

Tak, ako viacerí ľudia, všimol si, že počas lockdownu došlo k “preriedeniu” aj ich spoločenstva, no nestavia sa k tomu negatívne: ,, Vnímam, že korona tak trošku spoločenstva možno aj očistila. Vymizla akoby tá povrchnosť vnímania spoločenstva. V spoločenstve teraz ostali ľudia, ktorí majú úprimnú túžbu a chcú budovať naozaj to, na čom záleží.”

Téma odpadnutia ľudí zo spoločenstiev je veľmi aktuálna a trápi viacerých lídrov na Slovensku. Dávid sa ale k týmto ľuďom stavia s veľkou láskou a ako sám hovorí, rozhodnutie prísť opäť do spoločenstva, je len na nich. Práve kvôli tomuto zúženiu sa aj ich spoločenstva, Dávid spolu so stálymi členmi vníma, že sa majú viac zahĺbiť do toho, čo spoločenstvo naozaj znamená:

,,Chceme sa zamerať v tomto období na to, čo znamená žiť spoločenstvo a ako by malo spoločenstvo fungovať. Vnímame aj to, že ak má niekto ťažkosti s osobnou modlitbou, tak ju určite nenahradí omšou alebo chválami. Je veľa takých úskalí, ktoré vnímame a chceme sa na ne v spoločenstve viac pozrieť.”

V tomto období Dávid pozoruje, že sme akoby v takom štádiu, kedy sme aj veľa bojov vyhrali, a aj niektoré prehrali. No nevníma unavenosť, ale v srdciach ľudí vidí túžbu stále bojovať. A aj napriek mnohým prekážkam, máme sa ako kresťania podporovať.

,,Ako hovorí Pavol Galaťanom: Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Nielen si duchovne niesť bremená, ale snažiť sa skutkami prejavovať a naplňovať Kristov zákon.” vysvetľuje Dávid, čím sa ho Pán v poslednom období dotýka.

Nebáť sa zmeny…

Čo by odkázal Dávid Jopčík mladým ľuďom?

,,Asi sa budem opakovať ako mnohí (smiech). Mladí ľudia by sa nemali báť zmeny, nebáť sa vyjsť zo svojich ohraničení a limitov, ktoré majú. A pozývať do tohto vychádzania aj Boha. Nebáť sa nových spôsobov evanjelizácie, byť otvorenými, nebáť sa spolupracovať, nebáť sa budovať mosty medzi sebou. Veriaci človek, by sa nemal báť byť v prítomnosti neveriacich a ani by ich nemal odsudzovať. V tomto nech je nám príkladom aj Sv. Otec František, ktorý nám to počas celého pobytu na Slovensku ukazoval.”